Kategória: Hovoriť

"Veci ako..." sú proste、V tvare trochu väčšieho rybieho filé、farba je takmer čierna。áno、"Veľryba..." predávaná v Boso a na iných miestach.、Je to blízko k tomu、Stred je trochu hrubší。Na prvý pohľad vyzerá ako obyčajný parený chlieb.、Vyzeralo to, že sa to dá ľahko zjesť。

Sú tam aj veci, ktoré vyzerajú ako huby nakrájané na tenké plátky.、Na nerozoznanie od slimáka、Vyhoďte to tajne。Veď ten obedár je v rohu záhrady.、Neviem, ako dlho to tam zostalo (vyhodené?)、Polovica je naplnená blatom.。

Bez ohľadu na to, aké veľké poslanie je,、(Osoba, ktorá dala túto misiu, bola、s tuctom detí、Je tam mix vekových kategórií a pohlaví, od škôlkarov až po vysokoškolákov.。Nepoznám vzťah medzi tými deťmi.。(Všetko sú to deti, ktoré nepoznám.) Nechcem zomrieť na bolesť žalúdka.、Nedalo sa vyhnúť tomu, že som to potajomky zahodil.。Daiichi、Úlohou je zjesť "veľrybu..."、Nie je to huba。

Tento sen bude pokračovať aj zajtra。Zdá sa, že to bude trvať dlho、prepáčte。

 

*Toto je vymyslený príbeh.。

Opustite triedu raz、Zase som späť。

Akoby neexistoval žiadny konkrétny dôvod na zastavenie.、Z nejakého jasného dôvodu som sa nevrátil.。Ak by som to mal povedať,、Pretože ma niekto z mojej triedy pozval, aby som sa vrátil (opätovné pozvanie?)、To nie je dôvod, však?。

Do triedy som chodil 10 rokov.。Takmer žiadne absencie。Nakreslil som aj dosť veľký obrázok.。ale、Neprihlasoval som to do žiadnych súťaží.。Učiteľ mi tiež nepovedal, aby som to ukázal.。Osobne som z toho chcel trošku dať von, ale、nebol proaktívny。domov、Nie že by som s tým bol nespokojný.。ale、Tak nejako、Rovnako ako vzduch pomaly vychádza z balóna、Zrazu som mal pocit, že mi už nie je dobre.。

Mám fyzickú silu。dobre、dobre。Aj keď som odišiel z triedy, stále som mal túžbu kresliť.、Tu to je、Ak niečo také nepoviete, nebude žiadna súťaž.。10Je to ročná zotrvačnosť?。

Musím nakresliť obrázok、prichádza na myseľ myšlienka。Keď kreslím、Plné ruky práce so spracovaním。Neviem si to predstaviť.。v、Keď mi príde nápad, chcem ho nakresliť.。Keď začnem kresliť、Kde sa to nedá、Veľmi rýchlo zistíte, čo je zlé.、Dokonca aj seba。ale、neviem co mam robit。Nemôžem to nechať len tak.、Hovorí sa tomu osobnosť?。

Nie preto som sa vrátil.。Tak nejako。ale、Rozmýšľam, že sa nabudúce prihlásim do súťaže.。Nie je to tak, že by som túžil byť vybraný alebo vyhrať cenu.、Myslím, že sa budem snažiť trochu viac。ale、Ak ma vyberú, možno by som nečakane túžil po niečom vyššom.、Hahaha。

※実在の個人とは何の関係もありません。架空のお話です。

この年齢になって絵を描いていると、「良い趣味を持って幸せですね」という人と「今更お金の無駄遣いでは？」直接にではないが、そんな心持ちでいう人がいる。určite。俺も心のどこかでそんな風に考えることもあるんだよね。

俺もいい歳だし、この先十年も描けるかどうかさえ分からないうえ、描いたからどうだってこともないのははっきりしている。子ども達も口には出さないが、俺の絵の具代で女房に美味しいものでも食わしてくれればまだマシな金の使い方だ、ぐらいに思っているらしい。爺はもうボケ始めて晩酌と絵のことしか頭にないと思っているのだろうが、子どもの考えなんかとっくの昔にお見通しさ。ale、あえて喧嘩なんかしない。寂しいもん。

この歳になって、絵も少しは勉強したくなった。考えてみたら、ただ感覚と好き嫌いだけで絵を見たり描いたりしてきただけだから、解らない絵は永久に解らないし、嫌いな絵はただ嫌いだってだけで避けてしまう。でもそれじゃあ、これまでやってきた経験が勿体無いというか、完成しないような気がしてきたんだ。prinajmenšom、好き嫌いだけで言っちゃいけない絵というものもはあるんじゃないかとは思う。漠然とはしているが、あるグレードというか、走高跳びのバーに似た非情なものがさ。それを見たいよね。

世界は広い。自分の子を芸術家にしようと90過ぎて子どもを作る奴もいれば、90過ぎて美術大学に入学する奴もいる。しかも主席で卒業、大学に残って指導する立場になるなんて…。普通じゃないって言えば普通じゃないが、「絵の世界」ってそんなもんかも知れないよ。俺もその世界の、どこでもいいからそこに自分の墓を建てたいな。

心のどこかでそんな風に考えることもあるんだよね。