mesiac: Január 2012

タイムカプセル

12月のベゴニア　　F6　水彩　2011

実家にいる弟から封書が届いた。ach、例の書類が出来たのだな、と何気なく表を見ると宛名が息子の名前になっている。なんだろ？

弟の簡単な手紙とともに一枚の葉書きが入っていた、と見せてくれたのは、息子が小学校４年生の時に書いた、十年後の、二十歳の自分あての葉書きだった。十年後にも確実な住所を書きなさいと言われ、実家の住所を書いたのだ。自分としては必ず引っ越しをするに違いない（むしろ、して欲しい）との想いもそこに顔を出している。

弟も面食らったようだが、私たちはもちろん本人ももうすっかり忘れてしまっていたらしい。葉書きには三人で那須に行った時の写真が印刷してあった。三脚を使って自分で撮影し、自分でパソコンを使って印刷した葉書きに学校で文章を書いたという。

十年は短い。私たち親から見れば、子どもは図体ばかり大きくなるが中身はちっとも成長していないように見える。でも子どもがそれを書いたときは10歳。それまでの人生と同じ長さの未来など、遠い遠いかなたに違いない。私自身の記憶に照らしてもそうだ。

葉書きの最後に「お父さん、お母さんはどうしているかな。死んでいないといいけどな」とあった。子どもにとって、親は国よりも、社会よりも身近に、血の通う形で自分を守ってくれるかけがえのない存在だ。その存在なしに未来に夢を架けることはできない。親の不幸、不運、無能はそのまま子どもの未来に影を落とす。一瞬、自分はどんな傘をさしかけ、どんな影を投げてきたのだろうと心を探り見た。

東日本大震災で親を失った子どもたちはそうした影さえ失ったのだと、ešte raz si myslím。「死んでいなければいいけどな」とは、子ども心にそんな現実を感じていることの表れでもある。十年後の今「お父さんがもう少し社会的にまともな人だったらなア」と不運を感じているかも知れない。

子どもは親を選べない。だからこそ子ども自身に理想が必要になるのだ。親を尊敬するという子どもを私は好まない（それ以前に尊敬されない）。（子どもから見て）親など飯と金さえ出してくれればそれで十分という存在だ。親を踏み台に、自分の世界を作って行ければそれで良い。私も10年後の自分へのタイムカプセルを残してみようかと思う。　2012/1/28

大湊（おおみなと）

海上自衛隊大湊基地2012正月

2 minúty autom od nemocnice, kam som sa išiel postarať o otca、Generálny inšpektor námorných síl sebaobrany Ominato (pred 60 rokmi bývalá základňa japonského námorníctva Ominato)。Začiatok tichomorskej vojny、Zdá sa, že tu bola zostavená kombinovaná flotila pre útok na Pearl Harbor)。V súčasnosti je to veliteľstvo námorných síl sebaobrany v oblasti Ominato/Hokkaido.。Večer 3. januára、Prvýkrát po dlhej dobe pokojný zimný deň、Táto fotografia bola urobená, keď som sa zastavil na ceste domov z nemocnice.。

Keď som bol na základnej škole、Bola tam skupina s názvom Marine Boys.。Bol som chudý a vychudnutý, ale priťahoval ma silný imidž ``morského muža'' a túžil som sa pridať ku skupine.。Vlajkové signály som sa naučil rýchlo (a z nejakého dôvodu si ich stále pamätám).。Kedysi som obdivoval biele dôstojnícke uniformy, ale teraz sa mi to zdá ako sen.、Pohľad na loď、Stále som nejaká nervózna。

Som z generácie, ktorá nepozná vojnu.。Ale keď som hovoril o svojich rodičoch, keď som bol dieťa, myslím, že bolo veľa príbehov o tom, že boli zapletení do vojny.。Menej ako 20 rokov po vojne,、Spomienka musela byť ešte čerstvá.。

pre krajinu、pre rodičov。Tak som sa pozeral na dedka a rodičov, ktorí sa na seba nemohli pozerať.。Je mi to ľúto.、Budem si žiť po svojom、Smial som sa obavám mojich rodičov.、Keď ide o moje vlastné deti,、Tiež som šokovaný.。

Ozvala sa polnica základne。Už som zabudol na význam každej trúbky.。　　　16. 1. 2012

 

 

 

雪について思い出すこと

 

冬の下北（Simokita in winter）2012

Shimokita、Nie, zasnežená scenéria je nádherná, nielen v Shimokite.。Často sa o ňom hovorí ako o monochromatickom svete.、Mám tendenciu takto rozmýšľať、Ak sa pozriem späť na vlastnú skúsenosť,、Každý si spomenie, že to tak nikdy nebolo.。

druhý deň、Dotknite sa tejto zasneženej krajiny、Napísal som, že som mal pocit, že som išiel domov, aby som získal niečo, čo som zabudol.。To je určite pravda。Ako stredoškolák som sa toho veľa neučil.、Stal som sa posadnutým chytaním králikov, sluky lesnej atď.、Na ceste、Dvakrát som takmer prišiel o lyžovanie.、Počas cesty domov som sa o tom rozprával s mladším bratom a mamou takmer každý večer.。Sú zakorenené niekde v mojom tele.、Keď som videl takýto sneh, cítil som, ako sa vzrušujem.。bez môjho otca、２、Tretieho som možno išiel nastražiť pascu na králiky.。najviac、それがなければ帰りさえしなかったに違いないが。

本格的に絵を描くようになったはじめの頃、いろんな色を使いこなしたあと、やはり最後はモノクロームだなあと何度も思ったのは、こんな風景を見てきたからだろう。いつの間にか生活に追われ、Dokonca som na to aj zabudol。Niekto raz povedal, že som „spisovateľ fantasy“.。To je asi pravda。Z nejakého dôvodu som to tak vnímal už ako veľmi malé dieťa.。sneh podporuje fantáziu。Zasnežená krajina má šťastie。