kam zmizli kvety

Akvarel „Pri mori“ (prebieha)

Reportér BBC o prvej línii ukrajinskej vojny、Scéna z reportáže na mieste z ukrajinskej strany。kým sa nedostanete k vojakovi、Je to len trochu času、Okolitá scenéria sa odráža aj na trasení fotoaparátu.、Prídem na dohľad。Ide o výšku pása?、Tráva je pomerne vysoká、Rastie pozdĺž malej cesty na poli.、Vo vánku kvitne a hojdá sa množstvo bielych kvetov.。pod tým kvetom、Vojak leží na bruchu a rýchlo strieľa z pištole.。V momente, keď som videl video、Nemohla som si nespomenúť na melódiu "Kam sa podeli kvety?"。

"Kam zmizli kvety?"、Ako protivojnová pieseň k vojne vo Vietname、Vtedy ju spievali mladí ľudia po celom svete.。Pete Seeger napísal túto pieseň、Vyskytuje sa v pasáži z diela ruského spisovateľa Sholokhova „The Quiet Don“、Zrejme to bolo inšpirované ukrajinskými ľudovými piesňami.。Táto pieseň je hlboko spätá s oboma krajinami.、Toto je možno pieseň Chcem, aby práve teraz najviac spievali mladí ľudia v Rusku a na Ukrajine.。
Táto pieseň je、Amerika, strana vojny、Rýchlo sa rozšírila medzi mladými ľuďmi.、Keď sa situácia rozšírila, 20-ročná vojna vo Vietname skončila americkou „porážkou“.。

rovnako ako Amerika、Z Ruska sa šíria protivojnové nálady、Môžeme sa posunúť ku koncu vojny?。prosím、Bodaj by to tak bolo、Pri pohľade na moderné Rusko、Nemožno si predstaviť cestu, ktorá povedie od vzostupu protivojnového povedomia až po jeho koniec.。pokiaľ sa jeden z nás nevzdá、1Toto je situácia, ktorá sa podľa mňa neskončí o rok či dva.。
Aj keď sa len pozriete na históriu Európy, uvidíte slová ako „30-ročná vojna“ a „100-ročná vojna“.。Minulý rok sa USA stiahli、Afganský konflikt, ktorý práve dospel k predbežnému záveru, trval 20 rokov.。Od vojny vo Vietname ubehlo 20 rokov.。Od občianskej vojny v Sýrii uplynulo viac ako 10 rokov、Pokračuje to aj teraz。Možno sa musíme pripraviť na možnosť, že táto vojna bude trvať tak dlho.。

s mnohými životmi、Obrovské množstvo peňazí na vyhodenie。Som si istý, že každý si myslí, že keby tie peniaze použil v prospech budúcich ľudí...、Ten pocit、Prečo ten kvet trvá večne?、Nedostane sa k tomu, kto čaká?。

čaro

ある日円覚寺にて (水彩)

久しぶりの「曇り空」ここ1週間以上ほぼ晴れ毎日猛暑日でしたそちらはいかがでしょうか暑さにもだいぶ慣れてきたとはいえ夕方になるともう疲れて夜は仕事も勉強もできないそんな日が続いていました今日は明け方雨が降る予報でしたが予想通り “空振り” ならぬ「カラ降り」の様子とはいえ曇っただけでも十分嬉しい

わたしが魅力を感じるのはやはり「情熱」でしょうかどんなものでもいいのですが機械的ではなく「情熱的」それが感じられるときそのオーラを浴びて自分も熱を帯びてくるように感じますわたしに力を与えてくれるのです

それがわたしやわたしの作るものにあるならばどうやって魅力を持たせるかなんて考える必要はきっとないのでしょう情熱を持っているかどれだけ情熱を注いでいるかそれだけを正直に自分の心に照らせばいいだけなのかもしれません

Mám veľa „odmien“

07/29 () 16:00 アップしました。Prosím, pozrite sa

暑いですね~と今日も言ってしまいますが暑いですね皆さん大丈夫ですか?くたびれてません?わたしは北国育ちでどちらかといえば夏は若干苦手意識がありましたが最近はすっかり慣れたのか(夏の初めはちょっとのあいだ苦しみますが)今ではもう外が38℃でも39℃でも(クーラーのある室内にいさえすれば)平気です

それで夕方日が落ちる頃ちょっとウオーキングでもすると“暑イ中ゴクロウサン” とばかりにすぐご褒美に泡の出る水とかを自分自身にあげちゃうんです(シャボン玉を飛ばして遊ぶワケではありませんよ念のため)。ale、妻が買い物に行くというと「ええ~っ!こんな暑いのによく行けるなァ」とか言うだけで両手に買い物袋下げて汗びっしょりになって帰宅しても全然ご褒美など上げないんですケチなんでしょうか

絵を描いていてもそうなんです自分で描いている時は失敗しても「よくあることだよでも途中で投げ出さなかったのはエライエライ」とか言ってやっぱりすぐ冷蔵庫のドアを開けます教室で生徒さんが失敗すると「まあよくあることだよもう一度ね」とか言うだけで頑張っていてもエライとは言いません上手くできても「イイねェもう一枚描くともっと自信つくよ」でもやっぱりご褒美は出ませんケチなんでしょうね

すぐご褒美が出るので脳内インスリン(とは言わないが)による満足感があり「もう少し頑張ろう」「もうちょっと上を目指そう」という欲が湧きませんこのご褒美グセ(自分にだけ)のお陰?で「向上心」なんてとうとう今までお目にかかってきませんでした今と“真逆” の「自分に厳しく他人にご褒美あげられる」性格だったら今頃わたしも“それなり” の人間になっていたかもなあと反省するのですがやっぱりそんな自分にも「反省スルノハイイコトダヨ」とご褒美をあげてしまうのでした