Kristova tvár a tomel

Pero "2 zelené tomel" + akvarel
"Fude tomel"

Kúpil som "Fudegaki" od Super (foto)。Je niekoľkonásobne veľkolepejšie ako „fudegaki“, ktoré boli vždy v mojom obraze.。Myslel som, že Fudegaki poznám, ale、Myslím, že toto vidím prvýkrát、je。Vyzerá to však ako horká tomel、Strpkosť bola dobre odstránená a bolo to vynikajúce.。

"Fudegaki" v mojej hlave je、Je menší ako štetec? Bolo to "Tsukushi"? Je to ako plameň sviečky obrátený hore nohami.、trochu menšie、Začal som mať pocit, že mám zlý vzhľad (prepáč).。Keď prechádzam okolo, na druhej strane plota rastú kaki、Fude persimmons, ktoré nikto nezbiera v zadnej časti továrne.、Nevyzeralo to ako taká jemná tomel.。

Pri pohľade na toto "fudegaki"、Videl som to v Louvri alebo niekde inde.、Pripomínalo mi to tvár románskej sochy Ukrižovania.。``Podivný výčnelok'' a nafúknutý tvar hornej časti plodu tomelu、Nejasne sa prekrýval s obrysom Krista, žalostne korunovaného tŕním.。

Mimochodom、Urobil som malý prieskum, aké tŕne sú na Kristovej korune.。
Väčšina teórií hovorí, že ide o cezmínu a že ide o cezmínu, ktorá patrí do čeľade Euphorbiaceae.。Cezmína má na listoch tŕne.、Hanakirin má na stonke tŕne.。Cezmína je、Používa sa na vianočnú cezmínu, ktorá je na Vianoce vystavená na dverách.。Skúšal som vychovávať Hanakirin už predtým.、Myslel som, že to vyzerá trochu inak ako koruna.。Nevedel som, pretože zomrel na ceste.、Zdá sa, že ak bude rásť tak, ako je, bude ako vinič.。Zdá sa, že je to vhodnejšie z hľadiska „tkania koruny“ (v každom prípade Hanakirin bolí)。
Zamyslite sa nad tým、oveľa neskôr、Vrátila sa mi spomienka na načrtnutie Kristovej tváre akvarelom.。

石丸康生個展から

石丸康生個展会場ーギャラリーなつか(東京・京橋。18日まで)
作品の部分

石丸康生さんの個展に行ってきた涼しいと思って出かけたが台風23号の影響か意外に蒸し暑かった石丸氏は相変わらず?お元気で体力モリモリそうだった相変わらずというのは展示された作品たちから発するエネルギーが前回に比べても少しも衰えていなかったから

いつものように大きめの作品がずらりと並べられていて一見単純な仕事のようにも見えるがよく見ると実に繊細で存分に時間をかけているのがよくわかる

制作の動機には第二次大戦時日本軍の特攻兵器「人間魚雷-回天」の基地であった大津島の存在と自身の成長期とが深く関わっているという。Avšak、見る人はそんなことを知る必要はないただ素直に作品に対すればよい

作品から感じるのは「傷」痛みのイメージとかではなく傷がそこにあることあえて暴くように見せつけるのでもなくあえて隠そうとするのでもなくそこにある傷を見る飽くことなくまた淡々とでもなく深く傷そのものに共感(しようと)するそんな作家の姿勢視線を感じる