先輩が、ある展覧会で受賞したみたいです。すっごーい！なんて思って、クラスのお友達数人と見に行った。
何、これ？…すっごーい下手くそな作品ばかりの中、先輩の絵の横になんとか賞と書かれた金色の札が下がっていた。喜んでいいの？、賞など蹴っ飛ばせばいいのにと、思うくらいに、まわりの絵がひどかった。あの中で賞をもらって嬉しいかなー、なんて思ったが、会場で会った先輩の顔が光り輝いていたから、全員で「おっめでとー！」としか言えなかった。
次のクラスの時、あらためておめでとうをいう前に先輩が唇の前に指を立てた。だから私達も何も言わなかった。ale、そのことが私には先輩の受賞そのものより嬉しかった。
Pretože、あの中で賞を貰って舞い上がってたりしたら、ちょっとがっかりだったもの。さすが先輩。ja、すっかり見直しちゃった。
ale、先輩の絵のどこがいいのか、わたし本当は良くわかんないんです。
*Neexistuje žiadny vzťah k žiadnej skutočnej osobe.。Je to vymyslený príbeh。
Kreslenie v tomto veku、Ľudia hovoria: ``Som šťastný, že mám dobrý koníček,'' a ľudia hovoria: ``Nie sú to vyhodené peniaze?'' Aj keď nie priamo.、Sú ľudia, ktorí to tak cítia.。určite。Niekedy tak niekde v srdci rozmýšľam.。
Aj ja mám dosť rokov、Ani neviem, či budem môcť najbližších desať rokov kresliť.、Je jasné, že na tom nezáleží len preto, že som to nakreslil.。Ani deti to nepovedia nahlas.、Peniaze by bolo lepšie využiť, keby som za svoje peniaze na farbu mohol kúpiť svojej žene nejaké chutné jedlo.、Zdá sa, že o tom premýšľa。Starý pán sa tuším začína nudiť a jediné, na čo myslí, je pitie drinkov a maľovanie.、Už dávno som sa naučil, čo si deti myslia.。ale、Netrúfam si bojovať。Som osamelý。
V tomto veku、Chcel som sa tiež trochu naučiť maľovať.。Keď som sa nad tým zamyslel、Len som si prezeral a kreslil obrázky na základe mojich zmyslov a rád som a nemal rád.、Obraz, ktorému nerozumiete, nikdy nepochopíte.、Vyhýbam sa obrázkom, ktoré sa mi nepáčia len preto, že sa mi nepáčia.。Ale to je všetko、Myslím, že skúsenosti, ktoré som doteraz mal, sú zbytočné.、Začal som mať pocit, že to nikdy nebude dokončené.。prinajmenšom、Myslím, že existujú obrázky, o ktorých by ste nemali len povedať, že sa vám páčia alebo nepáčia.。Aj keď je to nejasné、Určitý stupeň alebo skôr、Niečo nemilosrdné ako tyč na skok do výšky。to chceš vidieť。
svet je široký。Niektorí ľudia majú deti po 90-ke s úmyslom urobiť zo svojho dieťaťa umelca.、90Niektorí ľudia po absolvovaní vstúpia na umelecké univerzity。A vyštudoval ako prezident、Zostať na univerzite a byť v pozícii učiť...。Ak poviem, že to nie je normálne, tak to nie je normálne.、Možno práve o tom je „svet obrázkov“.。Aj ja som v tom svete、Chcem si postaviť hrob kdekoľvek a kdekoľvek.。
Niekde v srdci takto rozmýšľam.。
※これは架空のお話。実在の人物とは何の関係もありません。
jedného dňa、先生が薔薇を画題にと持ってきた。花を見るのは好きだが、描くのはどうも苦手だ。何より棘があるのが気に入らない。ちくちくと痛そうで腕も筆も動かなくなる。
先生は別に薔薇を描かなくてもいいとは言うが、他に何のアイデアも無いので薔薇を描くより道はない…。však、však、je。今日に限って何だか上手く描けるじゃない？ふふっ、だてに長年やってるわけじゃないって実力がついに…！思わず鼻歌が出そうになるのをこらえつつ、夢中になって描いてしまった。ふう、程よい疲れってこれよね。
次回まで花は咲いていてくれないから、一気に描けるところまで描くのが花を描くコツ。腕まくりをして、思わず前のめりになった時「あれー？それ私のキャンバスー」。スの音がスーッと伸びた。椅子の後ろに私のニューキャンバスが純白の美しさを放っていた…。